METODIKA

Jedným zo základných predpokladov nevyhnutných na efektívne rozhodovanie decíznej sféry sú relevantné informácie. Len na základe analytických a podložených záverov, ktoré rešpektujú kľúčoví partneri na trhu práce a reprezentanti systému celoživotného vzdelávania, je možné prijímať cielené strategické rozhodnutia, kde je možné očakávať krátkodobé a dlhodobé pozitívne efekty.

Snahou riešiteľov projektu je dosiahnuť takú dátovú základňu o budúcom vývoji na trhu práce, ktorá umožní na štátnej a regionálnej úrovni systematicky ovplyvňovať a podporovať väčšiu zhodu medzi štruktúrou pracovných príležitostí a štruktúrou pracovných síl.

Rozhodovacie procesy, prijímanie a zavádzanie opatrení a prejavy zmien v praxi predstavujú mnohokrát dlhší ako päťročný cyklus. Na základe skúseností s viacerými cyklami prognózovania potrieb trhu práce v Slovenskej republike bola určená podrobnosť spracovávania a interpretácie výsledkov dopytu na trhu práce na úrovni štvormiestneho kódu (podskupiny) národnej klasifikácie zamestnaní SK ISCO-08 (ďalej len „klasifikácia SK ISCO-08“) v jednotlivých regiónoch a odvetviach národného hospodárstva.

V rámci NP Prognózy vývoja na trhu práce v SR II bude vytvorená prognóza očakávaných budúcich potrieb zamestnancov v horizonte 5-tich rokov za 436 podskupín zamestnaní klasifikácie SK ISCO-08 v regionálnom členení podľa samosprávnych krajov SR a v odvetvovom členení podľa sekcií klasifikácie ekonomických činností SK NACE Rev. 2. Prognózy vývoja pracovných príležitostí v osobitnom členení na dopyt vyvolaný ekonomickým vývojom a medzigeneračnou výmenou budú realizované v takmer 300 000 rôznych kombinovaných členeniach. Táto prognóza svojimi parametrami excelentnej kombinácie podrobnosti členenia výsledkov a ich časového horizontu výrazne presahuje všetky doposiaľ realizované predpovede profesijnej štruktúry zamestnanosti v SR a aj väčšinu snáh v zahraničí, nevynímajúc prognózy realizované vo vyspelých krajinách EÚ a OECD s dlhodobo etablovaným predvídaním potrieb trhu práce.

Metodicky sa jedná o mimoriadne sofistikovanú kombináciu vyvinutých sústav kvantitatívnych ekonometrických a stochastických modelov na paneli podnikov, mäkkých kvalitatívnych dát pochádzajúcich od zamestnávateľov a regionálnych sektorových expertov, ako aj makroekonomických modelov a oficiálnych makroekonomických prognóz Ministerstva financií SR. To vytvára konzistentnosť medzi mikroekonomickými, regionálnymi, profesijnými, sektorovými a oficiálnymi makroekonomickými očakávaniami v SR a umožňuje zahrnutie výsledkov do rozhodovacích procesov v oblasti aktívnych opatrení na trhu práce a optimalizácie systému vzdelávania na rôznych autonómnych úrovniach.

Je tiež veľmi dôležité chápať nevyhnutnosť vytvorenia komplexného systému prognóz vývoja na trhu práce a jeho kontinuálnej inovácie a aktualizácie aj v širšom a dlhodobom kontexte. Štruktúrne zmeny na trhu práce sa totiž čoraz viac dynamizujú, čím rastie a bude rásť aj význam ich predvídania. Technologický pokrok a automatizácia procesov stále viac menia trh práce. Miera náhrady práce kapitálom sa tak stále zvyšuje a nie je otázkou „či“, ale otázkou „kedy“ nastane priemyselná revolúcia, ktorá zníži potrebu ľudskej práce vo viacerých odvetviach na minimum. Takáto revolúcia však nemusí mať negatívne dôsledky na trh práce, zamestnanosť a nezamestnanosť, pretože bude rozvíjať iné oblasti hospodárskeho života. Avšak pokiaľ na to nebude SR pripravená a nebude pripravený systém vzdelávania, ktorý tieto zmeny dokáže včas predvídať a prispôsobovať sa im, tak to bude mať výrazne negatívne dôsledky na všetky sféry hospodárstva a života v krajine.

Od kvalitných prognóz a úspešnosti ich implementácie v systéme vzdelávania a na trhu práce bude závisieť, či SR bude v dôsledku týchto zmien výrazne trpieť alebo z nich profitovať.

Hlavne výstupné ukazovatele:
  1. Prognózy nahradzujúceho dopytu, expanzného dopytu a dodatočnej potreby zamestnancov a pracovných síl (expanzný + nahradzujúci dopyt) v horizonte 6 rokov ex-ante (v každom roku v horizonte) v kombinovanom členení na 4-miestny kód SK ISCO-08 (436 zamestnaní), kraj (8 krajov), divízia ekonomických činností SK NACE Rev. 2 (88 odvetví).
  2. Prognózy počtu absolventov prichádzajúcich na trh práce (dodatočná ponuka pracovných síl) podľa okresov a odborov vzdelania (viac ako 500 odborov vzdelania).
  3. Disparity medzi dodatočnou potrebou pracovných síl a dodatočnou ponukou na trhu práce (150 zhlukov odborov vzdelania a rovnaký počet zhlukov zamestnaní v každom kraji).
  4. Uplatnenie absolventov podľa odborov vzdelania v jednotlivých regiónoch z hľadiska dosahovaných miezd, kvalifikačného a profesijného súladu dosiahnutého vzdelania s vykonávaným zamestnaním, nezamestnanosti, ako aj integrálneho hodnotenia uplatniteľnosti absolventov jednotlivých odborov vzdelania na stredných a vysokých školách.
Vstupné informácie:
  1. Panelové štvrťročné dáta za obdobie 1. štvrťrok 2000 – po súčasnosť o štruktúre zamestnancov v jednotlivých podnikoch podľa zamestnaní, odvetví ekonomických činností, okresu bydliska a pracoviska, veku zamestnancov, pohlavia, poberanej mzde, dobe zamestnania, fluktuácii a ďalších 30 premenných. Dáta pokrývajú viac ako 50 % všetkých zamestnancov v SR. Dáta sú dopočítavané na zamestnanosť v jednotlivých odvetviach a regiónoch.
  2. Dáta zo špecializovaného prieskumu u zamestnávateľov o ich budúcom očakávanom vývoji štruktúr zamestnanosti (podľa zamestnaní) priamo v ich podnikoch. Prieskum kvantitatívneho aj kvalitatívneho charakteru, informácie poskytujú osoby z vrcholového manažmentu spoločností. Prieskum realizovaný s ročnou periodicitou pokrývajúci spoločnosti zamestnávajúce viac ako 40 % zamestnancov v SR.
  3. Informácie o študentoch, absolventoch a novoprijatých na základných, stredných a vysokých školách podľa odborov vzdelania a jednotlivých ročníkov a počte pokračujúcich v ďalšom štúdiu.
  4. Informácie zo špecializovaného terénneho prieskumu o absolventoch stredných a vysokých škôl z pohľadu vykonávaného zamestnania, nezamestnanosti, výšky mzdy, ako aj z hľadiska ich očakávaní po ukončení štúdia. Prieskum pokrýva 40 % všetkých osôb, ktoré ukončili štúdium od roku 1992 až po súčasnosť.
  5. Ďalšie (MŠVVaŠ SR, MH SR, MF SR, MPSVR SR, ÚPSVaR, Štatistický úrad SR, EUROSTAT, OECD – vývoj makroekonomických veličín, input-output tabuľky, oficiálne makroekonomické prognózy ministerstva financií, mäkké informácie od sektorových expertov, informácie o investíciách a ďalšie).

Metodické vymedzenie výstupných ukazovateľov

Nahradzujúci dopyt

Prognóza počtu osôb odchádzajúcich z trhu práce (predovšetkým v dôsledku demografických faktorov – odchod do dôchodku, úmrtie) v jednotlivých zamestnaniach, odvetviach a regiónoch (a kombináciách týchto členení). Vyvinuté stochastické modely počítajúce so súčasnou štruktúrou pracujúcich v SR a pravdepodobnosťami odchodu pracovníkov z trhu práce v týchto štruktúrach. Keďže náhrada pracovných síl nie je závislá len od veku osoby, ale aj od pohlavia, odvetvia, vykonávaného zamestnania, poberanej mzdy a tým aj od regiónu, boli odhadnuté pravdepodobnosti odchodu pracujúcich vo všetkých týchto kombinovaných členeniach (takmer 20 miliónov rôznych členení). Pre porovnanie, v Slovenskej republike sú približne 2 milióny zamestnancov. Tieto pravdepodobnosti tak boli odhadované aj pre členenia, v ktorých síce v súčasnosti žiadny pracujúci nie je, ale v prognózovanom horizonte môže byť. V niektorých týchto členeniach dokonca ešte nikdy neboli pracujúci, no napriek tomu ich je potrebné odhadnúť.

Expanzný dopyt

Expanzný dopyt predstavuje očakávaný rast počtu pracujúcich osôb. Odhadnutý je pre každé zamestnanie (436 zamestnaní) v každom odvetví (88 odvetví) a každom regióne (8 krajov). Predstavuje súčasne rozdiel medzi počtom vzniknutých a zaniknutých pracovných miest v danom členení. Prognóza je kombináciou bottom-up a top-down prístupu, kde na makroekonomickej úrovni je uvažovaný očakávaný vývoj z oficiálnych makroekonomických prognóz. Tento je dekomponovaný vyvinutým input-output modelom do jednotlivých regiónov a odvetví. Štruktúry zamestnanosti podľa jednotlivých zamestnaní (436 podskupín zamestnaní SK ISCO-08) v regiónoch a odvetviach v prognózovanom horizonte sú odhadnuté na základe vyvinutých ekonometrických modelov vychádzajúcich z historického vývoja a z informácií od samotných zamestnávateľov a živnostníkov o očakávanom vývoji zamestnanosti v jednotlivých zamestnaniach v ich spoločnostiach. Tieto dva typy informácií sú zosúladené na základe špeciálne vyvinutých Bayesovských odhadov, ktorých rozptyl je výrazne nižší oproti štandardným odhadom. Váhy týchto dvoch vstupných informácií sú stanovené na základe variability a charakteristík chýb ex-post ekonometrických modelov a pokrytia daného členenia z prieskumov u zamestnávateľov o ich budúcich potrebách. Nakoniec, očakávaný vývoj zamestnanosti vo všetkých týchto členeniach je konzultovaný s regionálnymi sektorovými expertmi, ktorí majú ďalšie dôležité mäkké informácie (napríklad o očakávanom príchode nových investícií v danej oblasti, o rozširovaní výroby do iných regiónov, automatizácii a technologickom pokroku a pod.). Finálne prognózy expanzného dopytu sú tak konzistentné na makroúrovni s oficiálnymi makroekonomickými prognózami ministerstva financií, na mikroúrovni s očakávaniami zamestnávateľov, na mezoúrovni s očakávaniami regionálnych sektorových expertov, ako aj so samotnými historickými trendmi zamestnanosti v jednotlivých členeniach.

Dodatočná potreba zamestnancov a pracovných síl

Predstavuje súčet nahradzujúceho a expanzného dopytu po zamestnancoch. Vyjadruje dodatočný dopyt po zamestnancoch v jednotlivých odvetviach, zamestnaniach a regiónoch, ktorý nebude uspokojený z aktuálne zamestnaných osôb v SR a jednotlivých regiónov. Uspokojiť ho tak bude možné z pracovných síl prichádzajúcich na trh práce (absolventi), zo súčasných pracovných síl bez zamestnania (nezamestnaní), alebo z osôb mimo daného regionálneho členenia (mimo SR, mimo kraj). Keď k dodatočnej potrebe zamestnancov pripočítame celospoločenskú potrebu fyzických osôb – podnikateľov, získame ukazovateľ dodatočná potreba pracovných síl.

Poznámka: Dodatočná potreba pracovných síl tak podľa vyššie uvedenej definície nevyjadruje ani počty voľných pracovných miest, ani počty vzniknutých pracovných miest. Voľné pracovné miesta sa totiž v prevažnej miere vytvárajú bežnou fluktuáciou zamestnancov na trhu práce (viac ako 200 tis. voľných pracovných miest ročne je vytvorených práve v dôsledku bežnej fluktuácie), pričom osoby, ktoré opustili pracovný pomer, zostávajú na trhu práce a nie je ich potrebné nahradiť. Rovnako tak nie pri všetkých vzniknutých pracovných miestach vzniká dodatočná potreba pracovných síl. Pracovné miesta totiž súčasne aj zanikajú, pričom osoby z týchto pracovných miest ostávajú na trhu práce a do dodatočnej potreby zamestnancov tak vstupuje len saldo medzi vzniknutými a zaniknutými pracovnými miestami a počty uvoľnených pracovných miest v dôsledku odchodu pracujúcich z trhu práce (ktoré nezaniknú).

Absolventi prichádzajúci na trh práce

Jedná sa o počet absolventov, ktorí nebudú pokračovať v štúdiu a prídu teda na trh práce v jednotlivých rokoch prognózovaného obdobia podľa odborov vzdelania v jednotlivých regiónoch. Prognóza vychádza z počtu študentov v týchto členeniach podľa ročníkov a odhadov pravdepodobnosti prechodu do ďalšieho ročníka a pokračovania v štúdiu na ďalšom vzdelávaní. Jedná sa tak o dodatočnú ponuku na trhu práce v prognózovanom horizonte.

Prognóza disparít na trhu práce

Prognózy dodatočného dopytu a dodatočnej ponuky na trhu práce sú následne prepojené a kvantifikované disparity na trhu práce, teda nedostatok, resp. prebytok absolventov škôl podľa odborov vzdelania, zamestnaní a regiónov. Keďže ponuka je vyjadrená podľa odborov vzdelania a dopyt podľa zamestnaní, bolo nevyhnutné vytvoriť komplexné prevodové vzťahy medzi týmito klasifikáciami. Keďže jeden odbor vzdelania je optimálnym k viacerým zamestnaniam a v jednom zamestnaní sa môžu optimálne uplatniť absolventi viacerých odborov vzdelania, bolo nevyhnutné vytvoriť disjunktné zhluky odborov vzdelania a disjunktné zhluky zamestnaní s jednoznačným prevodom medzi zhlukom odborov a zhlukom zamestnaní. Na základe týchto informácií je možné identifikovať, v ktorých odboroch vzdelania študuje počet absolventov prevyšujúci potreby trhu práce, v ktorých je nedostatočný počet absolventov, ako aj zamestnania, pre ktoré bude nedostatok a prebytok pracovných síl v budúcnosti. Analýza disparít na trhu práce je realizovaná aj na úrovni jednotlivých regiónov.

Copyright © 2019 Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR