ZAMESTNANOSŤ

Trh práce sa za posledných 20 rokov na Slovensku zmenil. Zamestnanosť mierne rastie a je vidieť zmenu v štruktúre zamestnanosti.

Slovenskej ekonomike sa v roku 2019 darilo, stúpal dopyt zamestnávateľov po pracovnej sile, čo spôsobilo nárast celkovej zamestnanosti, ktorá bola v tom období na svojom historickom maxime. Pod touto skutočnosťou sa však skrývalo niekoľko štruktúrnych zmien, ktoré ovplyvnili vývoj zamestnanosti.

Napriek tomu, že do roku 2019 sme boli svedkami najvýraznejšej ekonomickej expanzie na trhu práce v histórii samostatnosti SR, z dlhodobého hľadiska možno sledovať len mierny nárast počtu zamestnaných osôb. V roku 2016 bola v podmienkach SR prekročená magická hranica 2 milióny zamestnancov[1], čo sa udialo prvýkrát za ostatných 20 rokov.

Najviac zamestnancov je dlhodobo v Bratislavskom kraji, najmenej v Trnavskom kraji. Zamestnanosť však rastie vo všetkých krajoch. Najrýchlejšie sa zvyšuje počet zamestnancov v Nitrianskom a Košickom kraji, najpomalšie sa trh práce rozširuje v Trenčianskom a Banskobystrickom kraji.

Vývoj zamestnanosti na Slovensku v jednotlivých krajoch

graph-1
Zdroj: Štatistický úrad SR, ESA 2010

Z dlhodobého hľadiska sa dopyt na trhu práce uberá od poľnohospodárstva, ťažby a priemyslu smerom k službám.

Priemyselná výroba postupne stráca svoje dominantné postavenie. Najvýraznejší pokles však zaznamenáva poľnohospodárstvo. Výraznejšie tiež dlhodobo klesá ťažobný priemysel.

Na druhej strane, najvýraznejšie rastie obchod, v ktorom sa za ostatných 20 rokov počet zamestnancov takmer zdvojnásobil. Ďalej nasledujú odvetvia charakteristické s vysokým rastom najmä z oblasti služieb ako sú ubytovacie a stravovacie služby, administratívne a podporné služby, odborné a vedecké činnosti, verejná správa a informačné technológie.

Vo všetkých odvetviach národného hospodárstva klesá počet zamestnancov na nízkokvalifikovaných pozíciách a rastie počet zamestnancov na pozíciách s potrebou vysokej kvalifikácie.

Druhou dôležitou štruktúrnou zmenou ekonomiky, ktorá prebieha, je preto prechod smerom k dopytu po vysokokvalifikovaných zamestnancoch.

V súčasnosti je tiež v podmienkach SR upriamovaná pozornosť predovšetkým na stredné školstvo, ale z vyššie uvedených vývojových tendencií je zrejmé, že  určujúcim faktorom nášho napredovania v budúcnosti bude kvalita vysokého školstva.

S rastom dopytu na trhu práce po vysokokvalifikovaných zamestnancoch rastie aj počet zamestnancov s vysokoškolským vzdelaním. Ich počet sa od roku 2009 takmer zdvojnásobil.

Podiel zamestnancov s absolvovanou vysokou školou dlhodobo rastie v podmienkach SR a od prelomu milénií sa takmer zdvojnásobil na súčasných približne 30 % z celkového počtu zamestnancov. Tento nárast sa deje predovšetkým na úkor poklesu počtu vyučených zamestnancov bez maturity. Podiel vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov najviac narástol v Žilinskom a Banskobystrickom kraji, najmenej v Trnavskom a Trenčianskom kraji.

Napriek rastu počtu osôb s vysokoškolským vzdelaním súčasne s rastom dopytu po vysokokvalifikovaných zamestnancoch, ich štruktúra nekorešponduje s dopytom na trhu práce.

Vývoj štruktúry zamestnancov podľa vzdelania

graph-2
Zdroj: TREXIMA Bratislava

Zamestnanci starnú a výrazne rastie priemerný vek zamestnancov vo všetkých krajoch.

Zatiaľ čo na prelome milénií bol priemerný vek zamestnancov v SR na úrovni 39 rokov, v súčasnosti je to 44 rokov a stále rastie.

Medzi najstaršie zamestnania v podmienkach SR patria predovšetkým vysokokvalifikované pracovné pozície vo vzdelávaní a zdravotníctve, ako napr. riadiaci pracovníci vo výchove a vzdelávaní a v oblasti zdravotnej starostlivosti. Rovnako tak medzi najstaršie odvetvia patrí poľnohospodárstvo. Z najpočetnejších zamestnaní v podmienkach SR je vysoký priemerný vek nad 48 rokov predovšetkým pri učiteľoch základných a stredných škôl, pracovníkoch v oblasti súkromnej bezpečnosti, či upratovačkách.

V rámci realizácie Národného projektu Prognózy vývoja na trhu práce v SR II táto štúdia zastáva neodmysliteľné miesto pri prognózach budúceho vývoja a potrieb trhu práce. Na základe identifikovaných vývojových tendencií boli vytvorené východiskové prognózy potrieb trhu práce, ktoré budú následne postavené do komparácie s ďalšími dôležitými údajovými zdrojmi o potrebách trhu práce vrátane potrieb trhu práce u zamestnávateľov, fyzických osôb - podnikateľov a informáciách o plánovaných investíciách [2].

[1]Zamestnanci v rezidentských spravodajských jednotkách podľa metodiky ESA2010

[2]]Podrobná metodika tvorby prognóz, definícia vstupných dátových zdrojov a postupov ich vzájomnej syntetizácie je predmetom štúdie „Vypracovanie komplexnej metodiky pokrývajúcej všetky aktivity projektu vrátane jej pravidelnej aktualizácie“

Copyright © 2019 Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR